piatok, 21. júla 2017

Isabelle Thomas a Frédérique Veysset: Vyzeráš ako Francúzka

Kníh o Francúzkach (alebo Paríži), o ich životnom  a módnom "know-how" je neúrekom. Pár som ich už prečítala, lebo veď všade sa píše, že ony vedia ako na to - ako byť nenútene perfektná a šarmantná, štýlová, popritom chodiť do práce a starať sa o deti A PRITOM! si stále užívať život plnými dúškami... Vo Francúzsku som však ešte nikdy nebolo a ako podotkla kolegyňa, ktorá tam naopak už bola, bohvie, či za  týždeň aj nejakú reálnu Francúzku stretneš, toľko je tam cudzincov. A tak mám pocit, že tá štýlová Francúzka, to je nejaký bájny a trocha preceňovaný tvor, ktorého drží pri živote dedičstvo Diora, Chanel a iných módnych domov, kde sa ešte traduje vysoké šitie; ale  určite má na tom podiel aj literatúra, ktorá z toho ťaží a samozrejme, americké filmy. Existuje teda reálne nejaký "francúzsky štýl"? Podľa knihy "Vyzeráš ako Francúzska"- áno, existuje (ešte stále) a kniha celkom dobre vysvetľuje "gro" takéhoto štýlu; a to najmä tým ženám, ktoré sa s týmto dedičstvom, ako to v knihe sem-tam označujú, nenarodili, ale radi by ho ovládali.

Keby že sa na knihu pozeráme povrchne, je to typická kniha o móde, ktorá diktuje pravidlá v štýle: nenakupujte v Zare, v Mangu či (alebo hlavne) v H&M, pretože táto móda je tuctová, nekvalitná a rýchlo vychádza z módy (maximálne kupujte len základne kusy). Miesto toho radí: nakupujte kvalitu (dobre ušitú vec z kvalitného materiálu) - najlepšie u mladých, začínajúcich a nápaditých dizajnérov, ďalej u veľkých značiek s tradíciou (spomínaný Chanel, Dior, Burberry...) a vo vintage obchodoch - zoznam "naj"obchodov či dizajnérov (podľa autoriek knihy) vás samozrejme sprevádza celou knihou. Teraz sa asi zamyslíte, čo chcem na tomto postupe skritizovať, čo je to to zlé? V zásade nič, sama s takýmto spôsobom obliekania súhlasím.... teda súhlasila by som, keby že toto nie je "utopická verzia" názoru - verzia, ktorá by bola v tom ideálnom prípade, ale žiaľ, realita je mnohokrát iná... Veď koľko z nás si môže kúpiť vintage trenčkot Burberry (samozrejme, úprimne gratulujem tým, ktoré také voľačo v šatníku majú), rifle Levis 501 z 80-tych rokov či kabelku v tvare knihy od Olympie Le-tan za vyše 1000 eur? Veď bežná Slovenka si niekedy nekúpi ani tie šaty zo Zary či Manga, lebo sú drahé! Takže celú túto teóriu si treba rozmeniť na drobné, čo sa pri tejto knihe, vďaka bohu, dá!

Takže ako teda vyzerá francúzsky štýl po odmyslení si pár ťažko zrealizovateľných nákupov?=D Tak v prvom rade začnite svojim šatníkom, ale pozor! - v tomto prípade nemusíte redukovať svoj šatník na 10 nudných ľahko kombinovateľných a kvalitných kúskov (konečne!!!). V tomto prípade ponecháte všetko, čo má nejakú (kvalitatívnu) hodnotu, bez rozdielu či ste to mali na sebe naposledy dva roky alebo 10 rokov dozadu. Jediné, čo vyhodíte sú lacné, obnosené, neforemné, zle strihané (...) odevy, ktoré vám nesedia, deformujú vám postavu, sú priveľmi infantilné, nemáte na ne už/ešte vek, nie ste to skrátka "vy".

Každá Francúzka má podľa tejto knihy nejaký svoj štýl. Ak ho vy ešte nemáte - skúste ho pohľadať. Veľmi sa mi páčila myšlienka ktorá hovorila o tom, že nakupovať a nosiť oblečenie by sme mali s radosťou. Je jedno či nakupujete raz do roka alebo každý týždeň, mala by to byť zábava. Takže ak ešte svoj štýl hľadáte alebo ho chcete zmeniť či vylepšiť - zabávajte sa pri tom a berte to ako kreatívnu hru.
Čo sa týka charakteristiky štýlu Francúzok, osobne mám dojem, že je nedbalý - aj v knihe viacej ráz spomenuli, že pravá Francúzka vyzerá tak, že jej "stajlovanie" nezabralo ráno viac ako 5 minút, je prirodzená, trochu nedbalá, no sofistikovaná, sebavedomá a s notnou dávkou šarmu... Prirodzené v zmysle, že make-up je veľmi minimalistický a prirodzený, rovnako aj farba vlasov. Vlasy sú upravené-neupravené - žiadne dokonalé "americké" vlny... a ani manikúra nie je must-have. Inými slovami - Francúzke očividne nevadí, keď vyjde z domu nenamaľovaná, s jemne rozcuchanými vlasmi.=D 
Oblečenie však nesmie byť infantilné - autorky knihy úplne zatracujú infantilné tričká s nápismi či Conversy - doslova píšu, že ak máte viac ako 25 rokov a nosíte kecky, pôsobíte ako retardovaná pubertiačka.=D Horšie od toho je podľa autoriek už len nosiť tzv. IT veci - teda tie veci, ktoré sú aktuálne v móde a chce ich každá. Zato taká Francúzka si smie obliecť hrubé ponožky do sandálikov s tenkými remienkami... Ale aby som príliš nezachádzala do podrobností, trocha to zovšeobecním - ako je už písané vyššie - Francúzky rady ladia nové veci so starými (vintage), pričom opäť zdôrazňujem, že dôležitá je kvalita oblečenia! Radšej si mesiace šetria a potom kúpia kvalitnú vec za pár desiatok či sto eur a tú budú dediť ešte ich vnučky ako by mali dokola podliehať chvíľkovým módnym výstrelkom.

Toľko stručne k pointe tejto knihy. Viacej písať nebudem, pretože by som mohla prepísať celý jej obsah a to by bola škoda. Kniha je totižto pomerne útla - textu nie je veľa a ten je navyše doplnený (peknými) fotografiami. Ja som ju stihla prečítať za jeden deň aj s nejakými pauzami.... 
Okrem obrázkov, ktoré majú slúžiť ako inšpirácia, je kniha plná rozhovorov s dizajnérmi resp. ľuďmi, ktorí sa v oblasti módy pohybujú. V rozhovoroch sa v zásade všetci zhodujú na tom istom - že podstatná je kvalita, ktorá však nie je závislá od značky či ceny; skloňuje sa tu slow fashion a úplne odsúdenie obchodných reťazcov, ktoré dlhé roky minimalizujú náklady na výrobu a teda aj kvalitu, no ceny odevov napriek tomu rastú... čo ma priviedlo k zamysleniu sa. Ide o to, že v knihe neustále kritizovali H&M a podobné značky za to, že sú to ľudovo povedané zle ušité handry, na ktoré si dovolia nacapiť drahú cenovku. Avšak nerobia to aj iné "luxusnejšie" značky? Nemyslím teraz tú nekvalitu ale tú drzosť nacapiť na odev drahú cenovku. Minule som totižto v e-shope rakúskej dizajnérky Leny Hoschek obdivovala jednu sukňu.... z bavlny... za vyše 500 eur! Oceňujem ručné remeslo, kvalitný strih a látku... ale stále mi akosi príde prehnané pýtať za obyčajnú kolovú sukňu niekoľko stoviek - otázne teda je: som zhýčkana nekvalitnou a kvázi lacnou módou z obchodných reťazcov a teda automaticky ručnú prácu podhodnocujem alebo naopak, je móda "umelo" nadhodnotená? .... No, v každom prípade, ako bolo uvedené v knihe - móda smeruje k zmene, či nazvime to k prevratu, pretože súčasná situácia je svojim spôsobom neudržateľná... k čomu presne to ale smeruje, nevie nikto definovať.

Knihu teda osobne odporúčam prečítať si. Je to zaujímavé oddychové čítanie a vrámci kníh na túto tému, je to ozaj jedna z tých lepších. Veľa vecí mi príde neaplikovateľných na naše prostredie, ale ako som písala vyššie v článku, keď sa nad tipmi zamyslíte a "ponoríte" sa hlbšie do toho, čo chcú autorky povedať, pár užitočných rád si môžte osvojiť resp. zaradiť do svojho šatníka.

Aký je váš názor na "francúzsky štýl"? Čítat rady knihy na túto tému? Sledujete nejaké francúzske módne blogerky? Ak áno, dajte tip!;)
BB

P.s.: Najbližšie dva týždne bude na blogu úúúplné ticho, pretože idem dovolenkovať na more - doslova - o tom "kde a s kým" to bude som písala TU .=D Na písanie článkov nebude čas, ale mám v pláne byť aktívna na mojom Instagrame, takže ak chcete byť v obraze - sledujte môj profil toile_de_jouy.

6 komentárov:

  1. Ja sa neviem stotožniť s francúzskym štýlom, pretože v móde mám rada dramatickejší štýl...ale áno, určite by som sa dokázala stotožniť s názorom, že radšej dať viac za kvalitu ako menej za nekvalitu. Lenže ako ty píšeš - zasa odtiaľ potiaľ, dokážem si aj v zlých časoch postupne našetriť na originálny a kvalitný kúsok v hodnote 80-100e, ale 500e za sukňu? aj keby bola zo zlata!!! Nie, prosím, pri niektorých kúskoch mi to už zaváňa absenciou akejkoľvek zdravej sebakritiky. Aj vychytený dizajnér (hoci, niekedy mi príde, že najdrahší sú tí "začínajúci") by mal stáť trochu nohami na zemi.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne - tiež som zistila, že toto nie je štýl pre mňa - priveľmi "sofistikovaný" (lepšie slovo som pre to, čo chcem vyjadriť nenašla, ale myslím, že sa chápeme) nech je v akejkoľvek podobe. Mne tam zasa chýba tá infantilnosť - a teraz nemyslím tričká Hello Kitty a hlúpe nápisy. Na druhej strane nemôžem povedať, že sa mi to nepáči - len skrátka na iných ženách.=) Aj preto ma o tom celkom baví čítať - že jedno-dve pravidlá sú vždy univerzálne, použiteľné na akýkoľvek štýl a zbytok len so záujmom poobdivujem...a tam skončím.=D
      A presne si to vystihla - absencia zdravej sebakritiky. Na jednej strane je cena za kvalitný materiál, za ručnú prácu, za jedinečnosť a nápad... ale aj to musí mať nejaké hranice. Navyše mám dojem, že ľudia si hovoria, že keď on môže pýtať 200, ja môžem aj 250... a keď on 250, ja zapýtam rovno 400 a tak sa cena umelo navyšuje - bez nejakej reflexie k skutočnej hodnote. Pričom toto isté funguje podľa mňa aj v iných biznisoch - napr. reality. Tam väčšina striela ceny od brucha a vyjde im to, lebo vždy sa nájde človek, ktorý danú cenu zaplatí a trh to toleruje, ba priam až víta.

      Odstrániť
  2. Už som tiež prečítala nejednu knihu o francúzskom štýle a mne sa páči hlavne ich minimalizmus v šatníku a kvalita oblečenia. Na Slovensku si však hlavne tú kvalitu neviem predstaviť, máme tu síce fashion priemysel, no pre bežných ľudí nedostupný. Minimalizmus v šatníku však milujem, i keď ja mám preň svoje pravidlá a len 10 kúskov by som malť nevedela. Snažím sa však svoj šatník pravidelne triediť a kupovať len to, čo mi fakt sedí. Osobne sa mi najviac páčili knihy o Madam Chic, či už Lekcie alebo kniha o upratovaní.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne sa francúzsky štýl tiež páči, ale ako som písala už vyššie - na iných ženách. Ja musím mať na oblečení všetky tie infantilnosti ako golierik, nafufňané rukávy, mašličky a podobne.=D
      A veru, tá kvalita na Slovensku ešte nie je... tak zaužívaná alebo ako to napísať. Mnohé ženy v mojom okolí napr. stále nakupujú skôr na počet ako na kvalitu - žiaľ, na škodu sebe samým.=/ A pritom to nie je tým, že by si tú kvalitnejšiu vec nemohli dovoliť (ak je to otázka ceny), ale skrátka sú tak nejak naučené, že lepšie na SR určie niet, tak to ani nebudem pre istotu hľadať ....
      A áno - minimalizmus v šatníku je super - tiež by som sa nevedela zmieriť len s 10timi kusmi (hoci keď sa reálne zamyslím, naozaj točím cez týždeň cca 10 rovnakých kusov =D).... ale tieto knihy ma donútili rozmýšlať (vo väčšine prípadov =D) nad tým čo kupujem - takže u mňa minimalizmus v tomto smere.

      Odstrániť
  3. No ja vždy keď som niekde na pintereste videla príspevky o francúzskom či parížskom štýle (ehm, pritom v Paríži som nič také asi ani nevidela :D ) tak som len prevracala očami. Lebo - NUDA! Nuda, preveľká nuda. Nie, nie som zástanca módnych výstrelkov a toho každodenného hnusu módnych reťazcov, ale nebaví ma točiť čierne nohavice a bielu blúzku, nech sú akokoľvek kvalitné, len preto aby som získala nejaký francúzsky šarm.
    A tá veta o keckách ma vyslovene urazila, v mojich obnosených Converskách som aj dnes šla do práce a ani najmenej mi to nevadilo :D
    Takže, pre mňa knihy o akýchsi mýtických Parížankách...naozaj nie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. =DDDD Nad tými keckami som sa aj ja rozhorčovala - nosím ich od základnej školy a ani krátko pred 30kou si v nich nepripadám ako retardovaná pubertiačka=D
      Inak to ma vždy zaujímalo či toto parížanky naozaj dodržiavajú/nosia alebo je to len "marketing"/legenda, z ktorého sa ťažia peniaze.

      Odstrániť