sobota 9. decembra 2017

Ako v ruskej rozprávke ... (alebo prečo mám rada vintage)

Myslím, že z celého môjho blogu cítiť, že mám rada vintage, retro alebo povedzme, že odievanie dôb minulých. Je to pre mňa neustála inšpirácia, niečo, pričom sa mi doslova dokáže zrýchliť tep, vie mi srdce poskočiť, jednoducho pre mňa je odev a jeho história "TO", čo ma naozaj baví. No a tak som sa minule zamýšľala, že ešte v ani jednom článku som nevysvetlila, prečo sa mi tento štýl vlastne tak veľmi páči resp. ako ho vnímam. Tých hľadísk "prečo" je hneď niekoľko, tak vám skúsim aspoň niektoré priblížiť.=)

Začnem teda tým, že minulé doby pre mňa znamenajú, že muž sa choval a vyzeral ako muž, bol gentleman a žena sa chovala ako žena - bola starostlivá, bola ženská, mala vystupovanie a vyjadrovanie. Spoločenský styk bol ohraničený etiketou, pravidlami, kto sa má ako správať. Pre niekoho sú pravidlá obmedzujúce, možno až pokrytecké, ale v spoločnosti nám naopak majú uľahčovať život. Práve to si veľa ľudí dnes neuvedomuje a razí heslo: pravidlá sú od toho aby sa porušovali.... žiaľ.
Je mi samozrejme úplne jasné, že vyššie uvedená definícia znie ako vystrihnutá z čierno-bieleho filmu z 30. rokov 20. storočia, že spoločnosť bola rozmanitá a vôbec nie tak dokonalá, ako sa dnes chce tváriť. Ale niečo z toho očividne fungovalo ... napokon aj tieto stereotypy musia byť na niečom založené.;)

Ak sa teda pýtate či by som vymenila takéto spoločenské pozlátko za tvrdú priamočiarosť a ignorantstvo dnešnej doby, tak áno - lusknutím prstov. A to ma privádza k vete, ktorú zvyknem počúvať často od druhých ľudí a teda, že som sa narodila v zlej dobe. Nuž, často si tak pripadám. Na druhej strane nikdy neviem či odpovedať na túto poznámku: jasné, narodila... alebo skôr ... vôbec nie. Keď si samú seba predstavím v prvej polovici 20. storočia, rozmýšľam, ktorá polovica môjho ja by sa prejavila. Tá, ktorá chce v živote niečo dokázať, neznáša všetky tie obmedzenia, ktoré platia len pre ženu ako pre slabšie pohlavie... čo by sa v tej dobe pravdepodobne zosobnilo v nejakej feministke bojujúcej za "ženské práva" alebo či by zvíťazilo to moje pohodlné, domáce ja a zosobnilo by sa v matke v domácnosti, ktorá by sa s láskou starala o deti a pracujúceho manžela.=D 
V každom prípade, vyskúšať si žiť v týchto dobách by som vyskúšala, ale či by som chcela žiť? To pozlátko je krásne a priťahuje, ale zároveň si uvedomujem všetky tie "ale", s ktorými vtedajšie ženy museli bojovať. 


Týmto úvodom som chcela povedať, že áno, páči sa mi to pekné, to pozlátko na minulých dobách, zároveň si však uvedomujem aj všetky negatíva... s ktorými našťastie už dnes bojovať nemusím/e (resp. nie v takej miere) a môžem si vychutnávať či aplikovať len to pekné.

A tu sa ešte na chvíľu pristavím pri jednom komentári, ktorý som čítala pár dni dozadu. Bol to komentár, ktorý písal muž na margo jednej slovenskej "vintage" ženy žijúcej v zahraničí a písal niečo v zmysle, že ako môže dotyčná písať o nejakej ženskej sile, nezávislosti a emancipácii, keď sa oblieka do oblečenia z dôb (50. roky), kedy úlohou ženy bolo maximálne variť, prať a žehliť. Tu sa presne dostávame k tomu, že v dnešnej dobe si môžme z histórie vybrať len to pekné. Ďalšia vec je tá podľa mňa, že nie že šaty nosia človeka, neurčujú jeho povahu ani nič, ale opačne... človek je ten , čo im či konečnému outfitu dáva "dušu"... aj to je dôvod prečo niektoré veci na niekom vyzerajú perfektne a na inom úplne hrozne. Nie je to len o postave, ale aj o osobnosti človeka, o tom čo má rád, čo sa mu páči a čo preferuje. No a v neposlednom rade - pre mňa je retro alebo vintage štýl takým mementom všetkým ženám, ktoré tú dobu naozaj žili - niečo v štýle - my si teraz žijeme lepšie, máme všetky tie práva, ale nezabudli sme.=D


No a aby som prešla k tomu "peknému", tak k tomu patrí práve odev a to, ako vedel byť nielen pekný ale aj dômyselný! Keď vám podšívka kabáta ladila k šatám, keď ste na odeve robili švy navyše, aby ste ich v prípade potreby mohli povoliť, keď spodné prádlo bolo delikátne, no stále funkčné, keď ste mali na každú časť dňa doporučený iný odev, keď malo oblečenie mašle, krajku a pritom nepôsobilo infantilne, ale krásne žensky.  Toto všetko a viac je to, prečo mám radšej to "staré". Odev bol doslova malou vedou, ktorú, napr. ja, môžem dnes skúmať. 

Ďalší dôvod prečo mám rada vintage je to, že si pripadám originálnejšia. Nakoľko som dosť veľký introvert, mám často problém vyjadriť a presadiť sa slovne. Pri oblečení tento problém nevnímam. Skrátka siahnem po tom, čo sa mi páči a hrdo to nosím.=D To je moja cesta ako sa vyjadriť a vyniknúť v dave. Nie raz mi moja mama povedala, že "ty musíš byť vždy špeciálna". A ... má tak trochu pravdu. Baví mať byť v obliekaní trošku iná, odlišná, menej mainstreamová a viac originálna.

Vintage tiež lahodí môjmu detskému, princeznovskému ja. Umožňuje mi nosiť objemné sukne so spodničkou, dlhé sukne, niekedy korzet, podväzkový pás, mašle, rôzne rozkošné potlače, nafufňané rukávy, výšivky atď. Vždy som inak túžila po nejakej kópii dobových šiat z 19. či 18. storočia... v Anglicku či aj v bližšom Poľsku sú bežné takéto tématické plesy, večierky, pikniky... u nás nie.  Chcem tým ale povedať, že taká finančne aj objemovo nákladná róba mi je na nič, ale vintage oblečenie s tým množstvom krásnych prvkov mi trocha takúto róbu približuje. =)


Toľko teda v stručnosti k tejto téme. Určite by sa dalo napísať aj viacej, ale to by bolo tak na 10 článkov a bolo by nutné zájsť do väčších podrobností... a neviem či by to niekoho vôbec interesovalo.

Kebyže mám túto tému zhrnúť jednou vetou, tak vintage mám rada preto, pretože v ňom nachádzam estetiku a orignalitu, ktorá mi vo veľa veciach v dnešnej dobe chýba. Takže preto vinatge.=)

Na záver ešte utrúsim pár slov o outfite. Cca týždeň dozadu (a možno viac?) napadol (na západnom Slovensku) prvý sneh a mne prvé čo napadlo, že nafotím môj muff. A keďže som chcela už dlhšie nafotiť aj nový dirndl, spojila som jedno aj druhé a výsledok ... mi príde ako z ruskej rozprávky.=D Takže na tento víkend tu máte rozprávkový outfit, ten ďalší, ktorý chystám bude už viac... bežnejší.=D .... zatiaľ vám odporúčam všimnúť si krásnej výšivky na prednej (aj zadnej) časti dirndlu, z ktorého som inak neuveriteľne nadšená. Vrchná časť je totižto spracovaná ako barokový korzet... len nie je vystužený. Dirndl aj muff som kúpila v sekáči .

BB

8 komentárov:

  1. Veľmi pekne spísané, vidno že to písal dejinárumenia:D...čo myslím ako pochvaľu. Ja by som svoju lásku k nemodernejším kusom oblečenia, ako ich nazýva môj drahý, zhrnula jednoduchšie (resp. menej vzdelane) - Odkedy som si prvýkrát obliekla dlhú sukňu a kúpila prvú blúzu s golierom, prvýkrát som zažila pocit cítiť sa pohodlne a tak akoby správne vo vlastnej koži... z čoho vyplýva, že som si tiež párkrát vypočula, že ma asi minula moja pravá doba :D .... Ale tiež sa mi páči vyniknúť v dave a k tomu by som prosto dodala to, že na druhej strane, prečo nie? veď obliekanie nie je smrteľne vážna veda a niektoré ženy, ako mi vravia, by boli aj rady výraznejšie, ale boja sa. No čoho sa "boja", preboha? Prečo z toho robia takého strašiaka, veď sú to len látky, čipky, dĺžka sukne, dostanú sa za hravosť v obliekaní do väzenia? Netreba to brať tak striktne, vážne, nejde o život, tak sa rada oblečiem podľa svojho pocitu.
    A veľmi súhlasím s tvojím vyjadrením... troška etikety by dnes nikomu nezaškodila. A mám trochu pocit, že muži samotní by prijali, keby sme boli trochu ženskejšie, kultivovanejšie...lenže ani oni sami sa nesprávajú ako muži v pravom slova zmysle, tak čo vlastne chcú? A tiež by sa etiketa hodila aj v tomto ohľade - dosť ma rozzuruje, že teraz ti hocikto hocičo flochne do tváre a povie, že teda "apsoň som úrpimný", teraz sa vlastne vulgárnosť a drzosť zamieňa s úprimnosťou... čo sú podľa mňa úplne odlišné veci. Ľudia zabudli, že všetci sme ľudské bytosti, ku ktorým patria nejaké emócie a aj úprimnosť sa dá použiť nie priamo zaobalená, ale rozhodne obalená do mäkších slov, to by zasa nikoho nezabilo vyjadrovať svoje názory bez urážok, aj keby išlo o nepríjemnú pravdu o niekom. Hoci netvrdím, že ma niekedy nezvádza naučiť sa tento priamy drzý postoj, keďže bol toľkokrát v živote aplikovaný aj na mňa :DDD...
    A k outfitu asi nemám čo, keďže tie šaty som už videla osobne a rozplynula som sa. Možno iba, ako kedysa vravela Tá, O Ktorej sa Verejne Nerozprávame... že vyzeráš ako ruská aristokratka. A sedí ti to xD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne, presne, presne... nemám viac, čo dodať, len, že úplne so všetkým čo si napísala súhlasím... a je vidno, že to písal človek, ktorý vie presne vyjadriť svoje myšlienky.=D
      A veru, móda by sa ozaj nemala brať tak vážne. Hlavne kašlať na to, čo kto povie. Ľudia budú hejtiť či budeš dobre oblečená, alebo zle, či v novom alebo starom. Určite by to nemal byť dôvod na to, aby sa človek bál zmeny.
      Mne inak jedna kolegyňa z vedľajšieho oddelenia povedala, že sa veľmi pekne obliekam a hneď na to dodala, že ona by sa tiež, ale bála by sa, že sa zašpiní. Je to škoda, keď si človek uvedomí, aké by ženy mohli byť v skutočnosti jedinečné, originálne, samé sebou a ja neviem čo všetko, ale trápia ich takéto banalitky, ktoré im ani nedovoľujú to vyskúšať.. =/
      No a k tej arogantnosti, ignorantstve a podobne. Mám pocit, že človeka to núti osvojiť si presne takýto štýl vyjadrovania a chovania. Lebo raz keď sa nepresadíš, tak sa po tebe takýto ľudia len ďalej vozia. Vidím to dosť často v knižnici. Ľudia rozprávajú blbosti, vlastnou chybou si niečo zavinia, ale majú ústa, tak skúšajú či im ich výhovorka alebo hrubé správanie prejde a dosiahnu svoje... Je to dosť smutné, lebo človek len zistí na akú nízku úroveň sa niektorí ľudia dokážu dostať svojim chovaním a vyjadrovaním.=/

      Odstrániť
  2. Ja si myslím, že ti tento štýl veľmi pristane a obdivujem tvoj cit pre kombinácie. Napríklad by som nikdy nepovedala že Dirndl a folklórna košeľa sa dajú takto krásne a elegantne spojiť a vôbec to nevyzerá čudne ani prehnane.
    Ja osobne by som to nevedela nosiť, ale nie je to preto, žeby som sa toho bála, jednoducho by som to nebola ja. Ale chápem tie dôvody.
    Tiež sa neviem úplne stotožniť s bežnou reťazcovou módou, ale ja inklinujem skôr k nejakej jednoduchej elegancii. A tú jednoduchosť preferujem asi preto, že neviem až tak kombinovať :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno. Úplne tomu rozumime. Každý má iný štýl, v ktorom sa cíti dobre, ale to neznamená, že nemôže obdivovať aj niečo iné.=D Ja tiež obdivujem veľa iných ľudí a ich štýl, ale keď si to aj oblečiem... necítim sa v tom dobre. Inak keď sa bavíme o štýloch, tak vždy si spomeniem na kolegyne v práci - je nás cca 8 na oddelení... a je úplne vidno, že každá razí to svoje. A vždy ma to až nadchýňa, že aké sme všetky iné. Príde mi to úplne super, lebo v zásade aj to je zdroj inšpirácie.=D Hlavne, týmto blogom alebo príspevkom nechcem povedať, že len vintage je to úplne naj, správne a pravé... ale mám to rada a rada o tom píšem... napokon prečo nie? =D

      Odstrániť
  3. Nádherný článok s krásnym outfitom :) tebe dobové oblečenie veľmi pasuje, keďže si štíhlučká, môžeš vrstviť :) Mňa niektoré dobové strihy veľmi rozširujú, preto keď už, idem do strihom 50tych rokov, ktoré mi sedia aj dĺžkou a neskracujú ma.
    Inak, tiež s tebou súhlasím v tvrdení, že by som nedokázala žiť v minulom storočí. Mám dojem, že celkovo doba bola ťažšia a pre ženu karieristku o to viac. Ale módou to malo niečo do seba najmä tým, čo si aj ty naznačila, že ženy boli ženské a muži elegáni, gentlemani.
    Drew's Beauty

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem.=) Ale musím povedať, že ani mne nesedia všetky strihy... a na skutočné vintage si nechávam zájsť chuť už dlho - skrátka sa doň nezmestím. Minule mali v aukcii krásne šaty, 30. roky... veľkosť XS... okolo toho ani nejdem.=D
      Ale áno, 50. roky majú krásnu siluetu. Veľmi ženskú (a bez sťahovacieho prádla =D), aj pohodlnú. Proste Á-čková sukňa je pre mňa vrchol pohodlia.
      Veru... akože myslím si, že veľa vecí by mi v minulosti vyhovovalo, ale Keď počujem vetu "nemôžeš, lebo si žena" (a že to počúvam celkom často na to, že je 21. storočie).... nožík sa mi otvára vo vrecku (ľudovo povedané). Ako to ozaj pre mňa nie je argument.

      Odstrániť
  4. Mne by sa veľmi páčilo, keby sa celkovo ľudia obliekali tak, ako to cítia. Mohlo by sa stať, že by to vyzeralo ako jeden veľký karneval, nebolo by to úžasné? Často nad tým rozmýšľam. Napr. ja mám jedny vílovské šaty z smotanovej gázoviny a z priehľadnej látky mám veľké volány na rukávoch a dole na sukni, šaty majú dlhú kapucňu. Cítim sa v nich úžasne, niekedy som v nich v prírode, ale medzi ľudí v nich nechodím, ale rozmýšľam nad tým:). Sú to také šaty "na festival". Môj muž hovorí, že to sú moje najkrajšie šaty:). Mám k ním aj takú divožienkovskú vestičku. Myslím ale, že problém toho, prečo ľudia nechodia oblečení tak, ako to cítia, je aj ten, že veľa ľudí "necíti" a nespája si city s oblečením, však veľa ľudí nemá ani estetické cítenie. Ktorý návrhár povedal, že móda je pre tých, ktorí nemajú svoj štýl? Kat

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Myslím.... alebo lepšie napísané, som presvedčená o tom, že každý z nás má doma niečo, čo ho síce neuveriteľne teší, ale na bežný deň do spoločnosti je to skrátka nenositeľné.=/ ... to je asi niečo podobné ako keď chcem mať doma nejakú repliku dobových šiat. Na bežné nosenie? Vôbec... ale tiež by som ich považovala za to naj, čo by som mala v skrini.=D

      Odstrániť