sobota 14. októbra 2017

Primavera

Históriu som mala rada od mala - odkedy si pamätám. Začalo to princeznami, ktoré žili v krásnych zámkoch. Páčili sa mi tie širokánske schodiská, chodby, vyrezávaný a zlátený nábytok, komplikované vzory na látkach, baldachýny, tajné chodby vedúce zámkom, ťažké zlátené rámy zrkadiel, pudrenky a labutienky, vlečky, závoje a spodničky, záhrady, poľovačky, letné sídla, myšlienkové pochody... Rodičia moju záľubu podporovali výletmi do blízkych aj vzdialenejších hradov či zámkov. Napr. na zámku v Ledniciach som bola už hádam ako 6-ročná, možno aj skôr, ale to si už nepamätám... a odvtedy chodím do Ledníc aspoň dva razy do roka - na prechádzku, ako relax, a tento rok aj na kolobežkách.

Dejiny umenia sú trocha inou kapitolou. Jasné, vždy som mala rada krásne obrázky, najmä portréty žien v komplikovaných a drahých róbach, ale nepamätám si, kedy presne som sa rozhodla trocha viacej venovať dejinám umenia. Mám dojem, že to vyplynulo akosi prirodzene, na strednej škole... tam som ešte oscilovala medzi biológiou a dejinami/dejinami umenia. Dokonca som rozmýšľala, že zo mňa bude doktorka, lebo biológia ma bavila... avšak chémia a fyzika nie, a tak som ostala pri dejinách a umení.=D 

Jedným z mojich obľúbených obrazov na strednej bol portrét infantky Markéty v modrých šatách od Diega Velazquéza. Pamätám si to nadšenie, ktoré som prežívala, keď som obraz videla na živo vo Viedni, kde je teda obraz uložený. 

Ďalším obľúbeným obrazom bolo Zrodenie Venuše od Sandra Botticelliho. Neviem konkrétne povedať, čo presne ma na tom obraze priťahovalo, ale skrátka bol to "ten" obraz, ktorý ma fascinoval. Možno to bol výraz Venuše, možno tá nahota a anatomická nedokonalosť. A možno to, že celý ten obraz znázorňuje mytologické postavy a celý obraz sa dá ikonograficky interpretovať. Myslím, že toto bol vôbec prvý obraz, o ktorom som čítala ikonografický rozbor a prvý krát mi doplo, že každý obraz rozpráva nejaký príbeh, ktorý je skrytý za postavami, gestami, odevmi, symbolmi... Nič na obraze jednoducho nie je len tak. 

Botticelli - Primavera
Aj Zrodenie Venuše som videla na živo - v galérii Ufizzi vo Florencii. Ešte na strednej, na školskom výlete. Aj tu som bola plná nadšenia  a nedočkavosti. Je to už dávno, ale pamätám si ako som vošla do miestnosti, kde visela. Je to pomerne veľké plátno - má okolo 172x275 cm... pred plátnom bola nízka ohrádka, ktorá bránila návštevníkom dostať sa príliš blízko a... kopec práve tých návštevníkov. Obrovský kopec ľudí a ja som sa akosi nevedela predrať k tomuto dielu. Tak som ho očumovala z diaľky, a keď sa tá kopa ľudí stále nie a nie pohnúť, vzdala som to a prešla som do vedľajšej miestnosti, kde bolo ďalšie Botticelliho plátno... a ešte väčšie.- má niečo málo cez 2x3 metre. Bola to Primavera... Jar. A tu v miestnosti ani noha. V tú chvíľu som sa cítila sklamane, že mne ostala "len" Primavera.
A tak som aspoň pozerala na to plátno, ktoré mi ostalo a snažila sa nájsť to "pekné", to čaro, ktoré ma tak uchvátilo na Venuši, ale skrátka Venuša to nebola ... hoci dnes, keď sa na Primaveru pozriem opäť a spomeniem si, aké šťastie som mala, keď som si ho mohla obzerať sama, nerušene.... tak vlastne zistím, že tých Venuši je tam hneď niekoľko, keďže Botticelli maľoval v zásade jeden typ ženy - úzka oválna tvár, jemný, melancholický výraz, bledá pleť a dlhé, zlatavo-medené vlasy... 


Prečo to tu ale spomínam... viete ako ma niekedy prepadnú pri pohľade na látku, vzor či strih rôzne asociácie s umeleckými dielami. Tak niečo podobné som mala opäť a konkrétne pri týchto šatách, ktoré mám oblečené na fotografiách. Ako prvé má skrátka napadlo Botticelli - Primavera! A v tomto prípade ani nejde o postavy či to, čo majú oblečené, ale o prostredie, do ktorého sú zasadené - o trávu posiatu drobnými kvietkami a o koruny stromov plné kvetov a plodov. Umenie je skrátka super... prepadne vás kedykoľvek a kdekoľvek. A krásne na ňom je aj to, že ho nemusíte vedieť tvoriť, nemusíte ho chápať, stačí mať len otvorenú myseľ a "prijať" ho ... alebo aspoň hľadať v ňom to, čo má hodnotu pre vás - a nemusí to byť zákonite len pekné...
BB
Outfit
Šaty H&M
Opasok a svetrík F&F
Topánky American Duchess





2 komentáre:

  1. Tie šaty sú perfektné, to som ti už vravela, páči sa mi ako si všetko asociuješ s umením :D. A tiež mi to pripomenulo ako som smoklila pred Durerom v Britskom Múzeu xD... to sú skrátka nezabudnuteľné zážitky xD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne. Uplne milujem ten pocit ked nieco strasne strasne (dlho) obdivujem - napr. Obraz v nejakej knihe... a potom zrazu stojis predtym uplne v ohromeni, ze wau... ze tieto veci vlastne nie su tak nedostupne ako ma clovek pocit, ked si len listuje v knihach 😃

      Odstrániť