sobota 11. novembra 2017

Korčuľovaním po ľade k postavičke ako lusk ... alebo zimná variácia psychohygieny

Prvý pondelok v októbri sme spoločne s priateľom ukončili kolobežkovú sezónu. Vyšlo nám to ozaj perfektne - v knižnici nám dali krátke školenie a okolo 10tej nás pustili domov. V knižnici bolo totižto akési veľavýznamné stretnutie, a tak bola kompletne uzavretá - pre zamestnancov aj čitateľov. Ten deň bol veľmi pekný, slnečný a teplý - ideálny na kolobežkovanie. O tom aké sú kolobežky super a prečo kolobežkovať som písala TU. Na jar a začiatkom leta ma kolobežkovanie udržiavalo v relatívnej kondícii a zabezpečovalo mi stabilnú váhu. Od letnej dovolenky som však akosi mala menej a menej času venovať sa pohybu, no pokračovala som v jedení " a lá som ešte stále na dovolenke", čo malo za následok jediné - začala som pomaly ale isto priberať a postava tiež strácala nádych pružnosti a pevnosti. Takže s ukončenou kolobežkárskou sezónou vyvstala otázka - čo ďalej??? Nuž čo v zime... jedine, že korčuľovanie na ľade.

Kamarátka Polly chodí rovno na kurz krasokorčuľovania, ale ja mám tak trochu blok... skrátka nechcela som tie svoje neschopnosti nejak znásilňovať a rozhodla som sa, že najprv skúsim jazdiť dokola a potom uvidím. Takže mesiac chodím raz do týždňa na ľad a som z toho ozaj že nadšená! Až tak, že celý týždeň rozmýšľam, kedy sa najbližšie dostanem na ľad - stihnem to v stredu? Alebo až v sobotu? Alebo aj v sobotu, aj v nedeľu?... Navyše, čo ma baví na korčuľovaní ako druhé - postupne dopĺňam svoju "zimnú" garderóbu, ale k tomu sa dostanem neskôr. Zároveň som zistila aj pár zaujímavých vecí, ktoré sú pre niekoho samozrejmosťou... pre iného nie, skrátka možno sa vám zídu, tak čítajte ďalej ... najmä ak sa tento rok rozhodnete prevetrať svoje korčule. Ja som tie svoje prevetrala hádam po troch rokoch, no neľutujem.=)

Ako to chodí na kurzoch krasa vám teda nepoviem, tam nechodím. Chodím len na klziská v čase, keď sú otvorené pre verejnosť. Počas celého roka sa môžte vyblbnúť na ľade v nákupnom centre v Avione (Bratislava). Mne osobne sa tam klzisko páči, aj keď Avion veľmi nemám rada a ľad nie je bohvie aký, keďže je tam dosť teplo a topí sa, čo má zasa za následok, že sa na povrchu drží voda... takže tip č. 1 - ak idete na takéto malé klzisko niekde v obchoďáku, berte si náhradné oblečenie. Stačí vám spadnúť raz a nasiaknete toľko vody, že až. A byť v mokrom je, aspoň pre mňa, dosť nepríjemné. Aby som ale neopomenula najväčšiu výhodu Avionu - hneď vedľa je Starbucks, ktorý si ako inak, treba dopriať za odmenu.=) Ani nehovorím o tom, aké je perfektné korčuľovať sa a mať pritom výhľad na kávu... inými slovami - pre kávičkára ideálna kombinácia. Inak na túto múdrosť došla Polly, takže ak niekedy okúsite Avion+kávu - spomeňte si a v duchu poďakujte.=D
Lepší ľad má potom samozrejme klasický zimný štadión, ktorý je aj rozmerovo väčší.... a je tam aj väčšia zima. Na zimák sa obliekam viacej a nabudúce si určite vezmem aj čapicu na hlavu.

Čo sa týka korčuľovania ako pohybu, je to ozaj perfektný šport. Niečo ako beh - viete sa pri ňom dokonale odventilovať, prečistiť si hlavu a pritom si aj zacvičiť. Dokonalá psychohygiena!
Ďalej sa mi páči na korčuľovaní ten krásny pocit voľnosti, keď si to tak fičíte po ľade, okolo vás sviští studený vzduch... skrátka je to veľmi oslobodzujúce, a pritom ten základný pohyb resp. pohybovať sa na ľade zvládne naozaj každý ... je úplne jedno či máte 3 roky, 30 alebo pomaly 70. To je tá krásna vec... Netreba skúsenosti, ani kondíciu... naopak - všetko získate korčuľovaním, cvikom a trpezlivosťou.
Ďalšia vec je sústredenie a spevnenie tela. Profíci to možno už robia automaticky, ale takto na začiatku korčuľovania, keď si musíte uvedomiť svoj postoj, keď zisťujete ako udržať pevný postoj, keď cvičíte balans na jednej nohe... je to tá chvíľa, keď ste len vy a nič naokolo. Tie momenty mám naozaj rada.... a toto všetko mi zatiaľ korčuľovanie umožňuje. 
Jedno selfičko zo zimáku ;)
Inak jazdiť dokola sa asi niekomu môže zdať nudné. Stačí sa však naučiť pár základných prvkov a viete sa vyblázniť. Môžte skúsiť citrónik dopredu, dozadu, bociana na jednej, potom druhej nohe, vozík, prejsť z vozíka do bociana a zasa späť, vetvičky, naučiť sa prekladať nohy, keď idete do zákruty alebo napr. brzdiť. Niečo je jednoduchšie, niečo menej... ale práve to učenie je zábava. Ja sa "samoučím" prekladať nohy... vôbec mi to síce nejde, musím vyzerať ozaj smiešne, ale verím, že sa to cvikom zlepší.=D Motivujú ma k tomu všetci tí korčuliari, ktorí ma predbiehajú v zákrute, prekladajú pritom nohy s rukami za chrbtom ako by to bola tá najprirodzenejšia vec na celom tomto svete.=D 

Korčuľovanie na ľade ma potom donútilo aj k cvičeniu mimo ľadu - tzv. off ice training. Samozrejme, nepraktizujem nič také, čo by malo niesť tento honosný názov, ale minimálne ma to donútilo cvičiť aspoň dva razy do týždňa jógu - jeden deň na balans a druhý deň strečing na dosiahnutie väčšej flexibility. Týmto samozrejme nechcem ašpirovať na krasokorčuliarku par excellance, ale ... chápete... skrátka je tam tá motivácia a bolo by škoda ju nevyužiť, ak mi to zaručí cvičenie min. 3 razy do týždňa, lepší balans a ohybnosť ... kondíciu, postavu, pokoj na duši... a stabilnú váhu.=D

Ku korčuľovaniu neodmysliteľne patrí aj pekné, no jednoznačne pohodlné oblečenie. Vždy som snívala o tom, korčuľovať sa v sukničke... a vlastne, tento detský sen som si aj splnila. Väčšina ľudí krúti nad šatami na korčuľovanie hlavou, inde som zasa čítala, že na korčuľovanie si určite nedávajte krátke nohavice, lebo... nepochopila som prečo... Ja hovorím, dajte si na seba čokoľvek elastické, v čom sa môžte naozaj, ale naozaj hýbať a je vám v tom teplo a pohodlne. Pre mňa sú ideál legíny, šaty s áčkovou krátkou sukničkou alebo teplý pletený sveter. Veľmi sa mi osvedčili termolegíny a pod sveter termo tričko. Môžte ale využiť rôzne športové kúsky, bundy, roláky ... jediné, čo by som vôbec nevolila sú rifle. 
Dobré je potom vrstviť oblečenie. Na začiatku vám totižto môže byť zima, ale keď sa zahrejete, bude vám zasa teplo. Na hlavu si môžte, ale aj nemusíte dať čiapku, komu ako vyhovuje studený vzduch. Určite však nezabudnite rukavice - akékoľvek. Ja som prišla prvý raz bez nich... a odvtedy je to prvé, čo balím. Za prvé, je nepríjemné, keď padnete na ľad bez rukavíc a za druhé - odmŕzajú vám prsty či už padnete alebo nie.;)
Čo sa doplnkov týka, môžte použiť chrániče na kolená. Nemusíte sa hanbiť - používajú ich aj dospelí ľudia. Ak beriete na ľad dieťa, určite mu nezabudnite zbaliť a aj navliecť na hlavu prilbu! (Ak si netrúfate, berte jednu aj pre seba.) Nie všetky deti vedia padať, nemajú reakcie a odhad vzdialenosti/rýchlosti ako dospelý človek... tým chcem povedať, že sa mi stalo, že vedľa mňa sa vysypal na ľad malý chlapček - možno 5-6 ročný... žiaľ, padol priamo na hlavu. Ak by mal prilbu, nič by sa nestalo, takto ho to naozaj ale naozaj muselo bolieť ... ak neskončil s otrasom mozgu.=/ Určite to netreba podceňovať a netreba sa hanbiť.;) 
Napokon ešte spomeniem kryty na nože ľadových korčúľ. Ja som tie svoje kúpila za 5 eur a je to vecička na nezaplatenie - omnoho ľahšie sa vám manipuluje s korčuľami, keď sa napr. balíte, vybaľujete alebo presúvate na zimák. Na nože potom budete určite potrebovať aj nejakú handričku, ktorou nože po korčuľovaní utriete do sucha aby vám nezhrdzaveli.

Takže zatiaľ som z krasokorčuľovania postrehla tieto praktické veci. Čo sa týka postavy, cítim sa asi najlepšie za poslednú dobu - cítim totižto, že sa mi postava začína zasa rysovať a spevňovať... a to je skrátka môj ideál, v ktorom sa sama cítim dobre. A to už ani nehovorím ako si na korčulku skvelo oddýchnem.
Ak teda hľadáte zábavný a nenásilný spôsob ako niečo spraviť so svojou postavou, kondíciou či len sa chcete začať hýbať či zabaviť počas dlhých zimných tmavých dní - ja odporúčam korčuľovanie.

A čo vy? Zvyknete sa chodiť korčuľovať na ľad?  Prípadne aké tipy by ste ešte pre začiatočníka odporučili vy?
BB

6 komentárov:

  1. Tak ja som to asi robila vždy blbo, že som si tam nikdy neoddýchla, zato som bola vyčerpaná, boleli ma lýtka aj zadok :D A nie, nelepšilo sa to ani po desiatich razoch.
    Ale ja som lemra na väčšinu pohybových aktivít, ak nie aj na všetky :D
    Takže posledný raz som na zimnom štadióne korčulovať bola niekedy na strednej a odvtedy sú korčule niekde hrdzavé, tupé a zabudnuté...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No ja som tiež vždy unavená, zbytok dňa ma bolia nohy.. zrelá akurát ľahnúť do postele (čo aj vždy spravím, keď prídem domov =D) ... ale pre mňa je to taká príjemná únava.
      Inak ja používam korčule, ktoré som dostala pod vianočný strom, keď som mala 10. Kupovali sa o číslo väčšie, lebo veď noha mi ešte narastie. A teraz sú mi ako uliate... ale chcem tým povedať, že tie korčule sú dôkazom toho, že som ich reálne prevetrala tak raz za uhorský rok, lebo sú prakticky ako nové.=D Ale o to lepšie - aspoň som teraz nemusela kupovať nové... tieto sa len nabrúsili a boli pripravené k použitiu.=D
      A teda ja tiež nie som bohvieaký talent na šport - aj preto nechcem chodiť na kurz krasa.=D Stačilo mi na tanečnej, keď sme chodili s priateľom. Lektro nás hneď na druhej hodine označil za najväčšie polená a no... už som si tie hodiny nevedela užiť. Takto si jazdím ako sa mi za chce, idem si tým svojím štýlom a tempom a všetci ostatní sú mi ukradnutí.=D Mne ide o ten pohyb a radosť a voľnosť a ja neviem čo všetko... nie o technickú dokonalosť. Krasokorčuliarka ani tanečnica zo mňa už nebude.=D

      Odstrániť
  2. Ach, ty si najštýlovejší človek na ľade !!! ♥...ale musím sa pochváliť, že mne dnes prišla asymetrická čierna sukňa na ľad :DDDDD.
    A hovoríš mi z duše, veď to vieš - môj život sa scvrkol na rozmýšľanie "kedy pôjdem na ľad" xD .... inak som práve prišla z tréningu a zdá sa, že som prvýkrát pochopila princíp prekladania, vieš - v istom momente je v týchto prvkoch vždy ten pohyb, pri ktorom si povieš, že "ahaaa, tak v tomto to je, tak preto mi to nešlo".... tak som to pochopila pri prekladaní, dokonca som aj preložila, keď ma trénerka držala za ruku xD, ale stále ti to viem podať len ústnym podaním :D, je to sakra ťažké na moje pomery xD. Ale je to v "nepravom vnútornom skrytom odraze" ako hovorí trénerka a sama dodala, že je to zložitý pohyb xDDD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Acchhh to bude vyzerať krásne, keď tá sukňa bude viať za tebou.♥
      =DDD ehm, na mňa trocha abstraktný popis, ale zhruba asi viem čo má na mysli. V každom prípade, mňa si včera odchytil jeden pán a teda videla som, že vie celkom dobre korčulovať, tak som sa mu zdôverila, že pracujem na prekladaní... Tak mi vraví, že cvičte vetvičky. A že teda zadná noha musí byť vystretá a že v momente, keď si vy poviete, že dáte nohy spolu, tak vtedy ovládate vetvičky. Tak som zistila, že teda vetvičky mi absolútne nejdú =D Čo ma zasa neprekvapuje, lebo som ich necvičila, ale ide o to, že pri vetvičke máš pokrčené jedno koleno ....a to máš aj pri prekladaní.... čiže treba zvládnuť vetvičky. No a potom včera som pozerala jedno video a tam radila baba dva cviky, okrem iného aj citrónik s prekrížením ...vlastne to čo si ty odporúčala.... no a to chcem skúsiť nabudúce.
      Inak ja napr. preložím nohy ... niekedy sa mi aj podarí ten nepravý vnútorný skrytý odraz =D... ale stále je to vecou náhody... nie je to o tom, že by som pohyby či tu trajektóriu cielene riadila.
      A tiež som zistila, že nie že mám jednu stranu lepšiu ako druhú... ale čo prvok, to zvládam lepšie vždy na inej nohe. Napr. bocian je ľahší na ľavej nohe... vetvička na pravej. =D

      Odstrániť
  3. Citróniky, vetvičky, to je šport, alebo sekta konšpirátorov vytvárajúcich krycie mená? :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. =DDD To sú základné prvky. Dojdi na ľad a budeš rozprávať "rečou nášho kmeňa".=D

      Odstrániť